Sedím pred laptopom , pijem môj čaj a rozmýšľam. Rozmýšľam nad tým, ako všetky tie nečakané náhody , chvíľkové a dlhodobé fascinácie, či moje zážitky z dovtedajšieho života viedli k tomu, že som sa rozhodol odhaliť tajomstvo o jednom výnimočnom nápoji.
Čaj bol v mojom živote od jeho počiatku. Ostával však stále v rade zvanej nápoje. Vedel som, že pigi čaj stačí luhovať chvíľku a je dobrý s cukrom a citrónom. Samozrejme ešte na lyžovačke je výborný s rumom.
Počas štúdia som zázrakom zohnal brigádu na výstave Japonského umenia. Celé dni som trávil v malom Japonsku uprostred Európy. Zamiloval som si obraz v odľahlej časti expozície, obraz Samuraja pri čajovom obrade. Odvtedy som ho nikdy nevidel, ale pocit , ktorý vo mne vyvolával, si zapamätám navždy. Často som prišiel a ticho zdieľal s bojovníkom ten harmonický a vznešený moment. Vtedy sa pri mne pristavila Yoko Ono, teda Ariko , ale to som ešte vtedy nevedel. „Máta rád čaj?“ Pozrel som na ňu nechápavo. „Nie , mám rád Samurajov“ Odvetil som s hrdosťou, až ma prekvapilo akým spôsobom som to vyslovil .Videl som , že to pobavilu aj ju, „ Ale tento obraz je o čaji.“ povedala a pridala pokojný úsmev. To ona namaľovala ten obraz . Hovorili sme o Samurajoch a o Japonsku. Ten čaj čo pil Samuraj, bol čaj Matcha.